V nejednom prípade platí, že ťažšie ako samotná povinnosť alebo náročnosť úlohy je predovšetkým vedieť si na ňu nájsť správny čas a dokázať sa na dané úkony sústrediť.
Tým pádom už môže byť dosť ťažké s danou úlohou vôbec začať a spraviť prvé efektívne kroky. V podstate denne nás totiž obklopuje niekoľko desiatok a možno stovka rušivých faktorov. Sme živé bytosti, čiže sme pozorní a máme schopnosť vnímať každý šum, vnem, zvuk,… okolo seba, ale takisto máme rozum a ten by sme mali použiť pre zvolenie našich jasných priorít. Následne nám takmer nič nebude brániť v tom, aby sme s danými úkonami začali a takisto začali dosahovať určité výsledky.
Môžeme sa teda rozhodnúť, či zvolíme metódu multitaskingu alebo singletaskingu.
To znamená, či dokážeme pracovať vo viacerých smeroch naraz, alebo sa vždy zameráme predovšetkým iba na jednu vec, do akej však vložíme maximum. Podľa viacerých odborníkov je správnou voľbou práve singletasking, čiže venovať sa vždy detailne iba jednej úlohe a na druhú skočiť až po tom, ako ju dokončíme.
Táto metóda takisto zahŕňa, respektíve izoluje v daný moment venovať pozornosť upozorneniam na mobile, prichádzajúcim mailom, odskakovanie ku kávovaru, apod. Áno, tieto veci sú potrebné, ale mali by sme ich vložiť do konkrétneho časového úseku, kedy sa nebudeme naplno venovať danej úlohe.
K efektivite takisto pomôže už vopred si stanoviť časový úsek ku konkrétnemu typu práce, aby sme nemuseli „preskakovať“ z jedného úkonu do druhého a opačne. Venujme tak určtitý čas konkrétnej činnosti, pričom do druhej časovej fázy priraďme napríklad čítanie mailov alebo iný, odlišný úkon. Dôležité ale samozrejme zostáva, vedieť si dopriať potrebnú pauzu. A práve túto pauzu môžeme efektívne využiť k maškrteniu či káve.
Akonáhle totiž rozmýšľame nad viacerými úkonmi naraz, je to zbytočne veľký psychický tlak a chýba nám určitá usporiadanosť.