Juli

Pred niekoľkými rokmi som objavil na nejakom internetovom fóre túto vetu: „Veľmi ma vzrušuje, keď môžem svojej dievčine čuchať hodne spotené bosé chodidlá alebo jej silonky či prepotené topánky. Hodne ma vzrušuje vôňa ženského potu na chodidlách a keď sa priateľka vráti po športovaní, zložím jej topánky, vyzlečiem ponožky a užívam si tú blaženú rozkoš z ňuchania spotených chodidiel.“

Tomu dotyčnému mužovi som ticho závidel, pretože mám rovnakú záľubu, ale moja priateľka ju neznášala. Pritom jej chodidlá voňali tak úžasne, že sa to nedá popísať. Čuchal som jej ich potajomky, keď spala a mala nohu vystrčenú spod periny, alebo ma uspokojovala vôňa jej prepotených vložiek do zimných topánok, ale to samozrejme nie je také, ako keď sa milujete. Nakoniec náš vzťah skončil rozchodom aj kvôli tomu, že moja priateľka nemala záujem poskytnúť mi prirodzenú rozkoš zo svojej vlastnej vône.

Tiež som mohol riskovať to, že by som kradol ženám ich prepotené silonky a topánky, ale to by som tiež mohol skončiť ako jeden muž z Izraela, ktorého dopadla polícia a našla u neho niekoľko stoviek párov dámskych topánok, navyše nie som zlodej, nemám vo zvyku niekomu niečo kradnúť, tak si radšej zájdem tam, kde moju túžbu po prirodzenej sexuálnej energii uspokojí, pretože vôňa ženských chodidiel je tá najkrajšia, čo som v tomto svete spoznal, nevyrovná sa jej ani vôňa ruží či tulipánov, ktorú milujem, ale u tej nedosiahnem blažený orgazmus. Keď na priváte v Piešťanoch natrafím na pôvabné dievča, ktoré mi umožní čuchať jej chodidlá či silonky a byť pri tom spontánny a otvorený, potom uspokojí moju prirodzenú sexuálnu potrebu. Iste, tá dievčina ma nemiluje, ale keď mi to žiadna iná milujúca partnerka neumožní, tak ako to mám riešiť? Krádežami dámskych topánok, použitých ponožiek a pančúch? V žiadnom prípade, to nie!