Klamstvá ľudí

  • 26. 5. 2019
  • By :
  • 0 Comment
  • Deti

Aby zmaximalizovali pravdepodobnosť vlastného prežitia a úspešnosť rozmnožovania, primáty si vyvinuli tendenciu hovoriť klamstvá, ako aj schopnosť ich odhaliť. naše vedomie môže zrejme znižovať našu schopnosť odhaľovať klamstvá, keďže sa v druhých snažíme nachádzať spomínané stereotypné predstavy o tom, ako by mal klamár pri čine vyzerať. V priemere totiž bežný človek dokáže odhaliť len 54 percent klamstiev. Táto nízka úspešnosť sa pritom na prvý pohľad nezhoduje s tým, že ľudia dokážu byť vnímaví voči tomu, ako sa druhí cítia, či čo prežívajú. Iný výskum však naznačuje, že čím je človek emocionálne inteligentnejší, tým ľahšie ho dokážu oklamať.

sourozenci

Prečo vôbec ľudia klamú?
Klamstvámôžeme v podstate rozdeliť na dva druhy:
Prvým sú malé lži, ktoré z času na čas páchame všetci. Či už náš e-mail zrejme neprešiel, alebo sme správu od toho druhého nedostali a zrejme je v spame, alebo sme ten telefón nepočuli zvoniť. Väčšine z nás sa občas stane, že použije rýchle a jednoduché klamstvo, ktoré „vlastne nikomu neublíži“.
Druhý druh klamstiev už je závažnejší a môže mať aj väčšie následky. Často ide o premyslené a vopred pripravené lži. Okrem iného aj na rozdielnu motiváciu, ktorá ľudí vedie k zavádzaniu druhých. Na jednej strane môže ísť o snahu uniknúť pred niečím, či už trestom, alebo stratou a na strane druhej naopak potrebu niečo získať.
Samozrejme, zvlášť u detí je dôležité rozlišovať vedomé klamstvo od omylu a neschopnosti odlíšiť realitu od fantázie. Vo veku štyroch až šiestich rokov je napríklad bežná takzvaná detská lož, kedy si deti 'vymýšľajú' rôzne príbehy, aby upútali pozornosť dospelých, čo je neuvedomené, no účelové klamstvo

bratr se sestrou

Príbehy si však nevymýšľajú len deti 
Aj u dospelých s poruchou môže niečo k podobnému najmä jedinci s histriónskou poruchou osobnosti si pri tejto poruche vyprodukujú množstvo príbehov, pričom vo väčšine z nich hrajú významnú, hrdinskú rolu. Často pri tom strácajú schopnosť rozlíšiť, čo je pravda a čo nie. Histriónska porucha osobnosti sa pritom dá zjednodušene vysvetliť ako silný sklon k hystérii.
Klamstvo však môže súvisieť aj s iným zdravotným problémom, a to s organickým poškodením mozgu, kvôli ktorému sa narušia pamäťové funkcie. Prázdne miesta v pamäti si vtedy môžu ľudia nevedome vypĺňať výmyslami, ktoré v tomto prípade označujeme ako konfabulácie.

Klamstvá ľudí
4.6 (92%)5